OZNÁMENIE K REALIZÁCII CENY FERDINANDA FAŠUNGA

Vážení priatelia, kolegovia, podporovatelia Ceny Ferdinanda Fašunga,Vajnorské divadlo ako zriaďovateľ Ceny Ferdinanda Fašunga pristúpilo po dôkladnom zvážení organizačných, produkčných a finančných podmienok k rozhodnutiu presunúť plánovanú realizáciu festivalovej prehliadky a slávnostného galavečera Ceny Ferdinanda Fašunga na neskorší termín.Cena Ferdinanda Fašunga vznikla s ambíciou vytvoriť dôstojnú celoslovenskú platformu pre verejné uznanie amatérskej a poloprofesionálnej umeleckej tvorby. Jej súčasťou nemá byť iba samotné odovzdanie ocenení, ale reprezentatívna festivalová prehliadka, odborné hodnotenie, sprievodný program a slávnostný galavečer.Realizácia Ceny Ferdinanda Fašunga bola od začiatku pripravovaná ako finančne aj organizačne náročný celoslovenský projekt, ktorého financovanie malo byť postavené na kombinácii vlastných zdrojov, verejnej podpory a partnerskej spolupráce.Rok 2026 však priniesol v dôsledku konsolidácie verejných financií výrazné obmedzenie zdrojov určených na podporu kultúrnych projektov. Dotačné možnosti sa zúžili a dostupná podpora sa vo väčšej miere sústredila na stabilné a už etablované projekty. Cena Ferdinanda Fašunga, ktorá vstupuje do novej etapy svojej existencie a po prvýkrát bola pripravovaná v rozsahu trojdňového celoslovenského festivalu, tak potrebné verejné finančné krytie nezískala.Napriek následnému úsiliu organizátora sa pre rok 2026 nepodarilo výpadok verejných zdrojov nahradiť ani získaním dostatočne silného partnera zo súkromného sektora, ktorý by umožnil realizovať celý projekt v plánovanom rozsahu.Pred organizátorom tak stáli dve možnosti: výrazne redukovať dramaturgiu, produkčné a organizačné zabezpečenie CFF a uskutočniť podujatie v oklieštenej podobe – alebo jeho realizáciu presunúť do obdobia, keď budeme schopní zabezpečiť podmienky zodpovedajúce ambícii a významu projektu.Rozhodli sme sa pre druhú možnosť.Nechceme vytvoriť náhradnú podobu CFF iba preto, aby sme mohli povedať, že festival sa uskutočnil. Sme presvedčení, že rešpekt voči menu Ferdinanda Fašunga, prihláseným umelcom a súborom, odbornej komisii, partnerom i verejnosti si vyžaduje, aby sa Cena Ferdinanda Fašunga uskutočnila v podobe, ktorá zodpovedá jej poslaniu, významu a celoslovenskej ambícii.Cena Ferdinanda Fašunga sa týmto rozhodnutím nekončí ani neruší.Nasledujúce obdobie využijeme na ďalšie budovanie projektu, rokovania s potenciálnymi verejnými i súkromnými partnermi a vytvorenie stabilného finančného a organizačného zázemia, ktoré umožní realizovať festivalovú prehliadku a slávnostný galavečer v rozsahu a kvalite, ktoré sme si pre CFF stanovili.Všetkým subjektom a jednotlivcom, ktorí sa zapojili do výzvy CFF a prejavili nám tým svoju dôveru, úprimne ďakujeme. Všetky riadne doručené návrhy zostávajú evidované a ich predkladateľov budeme o ďalšom postupe a novom harmonograme CFF včas a priamo informovať.Rovnako ďakujeme všetkým odborníkom, spolupracovníkom, médiám, inštitúciám a partnerom, ktorí už projektu poskytli svoju podporu a pomohli nám pri jeho budovaní.Naším cieľom nie je uskutočniť festival za každú cenu.Naším cieľom je vybudovať Cenu Ferdinanda Fašunga, ktorá bude mať svoju váhu, dôstojnosť a budúcnosť.Ďakujeme za pochopenie, dôveru a podporu.

prihlášky

V roku 2013 vznikla pri Vajnorskom divadle tradícia, ktorá si kladie za cieľ uchovávať a oceňovať kultúrnu stopu, hodnoty a osobnosti späté s ochotníckym, folklórnym a hudobným svetom.Cena Ferdinanda Fašunga nesie meno herca, speváka a folkloristu, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou Vajnor.Ferdinand Fašung (1925 – 2010) bol nielen výnimočným interpretom, ale i nositeľom ducha domova, tradícií a humoru, ktorý zasial do každej svojej postavy. Jeho talent, charizma a srdečný prístup k ľuďom z neho urobili osobnosť, na ktorú sa s láskou spomína dodnes.Po prvotnom ocenení tvorcov, ktorí pôsobili vo Vajnorskom divadle pred rokom 2010, Cena Ferdinanda Fašunga rozprestrela svoje krídla a verejným uznaním chcela podčiarknuť dôraz a zmysel pri uchovávaní kultúrneho dedičstva a vyzdvihnúť prácu mnohých poloprofesionálnych a amatérskych tvorcov.V roku 2026 sa pod jej menom uskutoční prvý ročník celoslovenského festivalu CFF, zameraného na prezentáciu a oceňovanie amatérskych a poloprofesionálnych kolektívov pôsobiacich v oblasti divadla, folklóru a vokálnej tvorby.Tento festival nie je len spomienkou na minulosť – je živou oslavou tvorivosti, odhodlania a vášne, ktorou umenie pretvára každodennosť na výnimočný zážitok.

človek vzácnych ľudských i umeleckých kvalít. Sa narodil 29. marca 1925 vo Vajnoroch. Rodičia boli poľnohospodári a vinohradníci. Ferdinand bol hravý a nadaný chlapec. Ľahko si zapamätal všetko, čo prečítal. To, čo čítal, vedel predviesť aj ako scénku a pri tom krásne artikuloval.Pán organista ho rád brával so sebou na chór, aby mu pomáhal pri speve. Ferdinand mal zvučný hlas a pri speve vynikal nad ostatnými deťmi. Možno povedať, že talenty, ktoré dostal do daru „zhora“, sa začali prejavovať už v jeho detstve. Ten prvý talent, talent reči, zdá sa, získal po mame. Mama bola výrečná žena, vedela rozprávať a slová pekne artikulovala.Otec ho odmalička viedol k hospodárstvu i k vinohradníctvu. Citlivo a cieľavedome priúčal syna, ako vinič sadiť, rezať, striekať, hrozno muštlovať, vyprešovať, víno síriť i koštovať. Ale i pripomínal: „De sa dobré víno rodzí, tam sa ludom dobre vodzí“!Svoj ďalší talent rozvinul ako mladík v združení katolíckej mládeže Omladina. Tam sa po prvý raz dostal na scénu ochotníckeho divadla, ako herec. Ale netrvalo to dlho. Vroku 1944 narukoval. A to pre neho bolo už iné divadlo.

Doma počas vojny divadlo zatíchlo. No po vojne ožilo, a tak sa po návrate z vojenčiny pridal k mladým ochotníkom v Omladine.
Hoci mienil pokračovať v hospodárstve otca, po združstevnení pozemkov sa stal šoférom v obchodnom dome BROUK a BABKA v Bratislave, kde si našiel budúcu manželku Jarmilu. Zosobášil sa s ňou roku 1952. Jeho tri deti, Ján, Mária a Peter, sú dôkazom ich manželskej lásky a vernosti.Keď pri Osvetovej besede vznikol neskôr ďalší divadelný súbor, pokračoval v ňom i s mnohými domácimi priateľmi, ochotníkmi. Režisérmi sa stali Milan Oravec i Jozef Zeman, ktorí vyberali hry predovšetkým s námetmi z dedinského života. A tak s hrou Martina Kukučína: „Bacúchovie dvor“, pochodili viaceré obce i medzi Slovákmi žijúcimi v Békešskej župe v Maďarsku.
S hrou Gabriely Preisovej: „Jej pastorkyňa“ a hrou bratov Mrštíkovcov: „Maryša“ nadviazali kontakty s ochotníkmi na južnej Morave. Ferdinand zožal veľkú úctu a uznanie doma, na zájazdoch i ocenenie na súťažiach.Keď ochotnícke divadelníctvo zaniklo, stal sa členom Folklórnej skupiny, ktorá v scénickej podobe (1970 – 1985) pripravila viaceré obrázky zo života a tradícií Vajnor. Najprv pre nahrávky do rozhlasu, potom pre televíziu. V rámci nich uplatnil svoj herecký talent najmä pri televíznom „Vinobraní“ (ako „gazda“ kde narábal s vinohradníckym náradím, rečnil, vinšoval, spieval i v tancoval). Neskôr pri nakrúcaní „Vajnorskej svadby“ sa osvedčil ako „stárek“ v scénke pri „kupovaní nevjesty“. Tá bola vrcholom jeho hereckej kreácie. Osvedčil sa však i v tancoch so svojbytným štýlovým prejavom pri držaní tela, rúk i pohyboch v jednotlivých vajnorských tancoch.Režisér a filmový dokumentarista Martin Slivka mu viackrát pripomenul: „Ferdo, vy ste rodený herec“.
Spevácky talent uplatňoval i v kostole. Sedával vedľa organistu Alojza Gajdúška, neskôr Martina Gunára, či Igora Roya a pomáhal im pri speve najmä liturgických piesní.Bol medzi prvými, ktorí sa prihlásili do Speváckeho zboru Jána Pavla II. (1990). Jeho tmavo sfarbený hlas bol oporou skupiny basistov. Počas skúšok i zájazdov vedel vhodne pobaviť spevákov svojím rozprávaním zo života.Na zájazde v Alviane (1995) získal cenu v súťaži za pieseň „O sole mio“, ktorú zaspieval po taliansky. Odmenou mu bol veľký potlesk od Alviancov i patričná cena (veľký postriebrený pohár), ktorý si odniesol domov.Keď mu zomrela manželka (1997) stratil svoju životnú oporu i lásku. Nezúfal však. Viera a odovzdanie sa do Božej vôle ho sprevádzali po celý život. A tak v posledných rokoch svojho života, keď ho zdravie opúšťalo, našiel oporu vo svojich deťoch a vnúčatách.
Presvedčili sme sa, že počas svojho života viac rozdával, ako prijímal. Zverené mu talenty nezakopal. Rozvíjal ich a obšťastňoval nimi iných. Bol človekom širokého srdca. A taký nám ostáva vo viacerých filmových, televíznych i rozhlasových dokumentoch, na zvukových nosičoch, videozáznamoch, vo vajnorských publikáciách i časopisoch. No predovšetkým v srdciach ľudí.Za jeho obrovský prínos do rozvoja kultúry a reprezentácie Vajnor mu zo srdca ďakujeme.

Cenu Ferdinanda Fašunga podporujú naši partneri. Ich mená a logá zverejníme po uzavretí partnerstiev.